SPIŠSKÁ NOVÁ VES – Inklúzia nie je len pedagogický pojem ani fráza zo strategických dokumentov. Na medzinárodnej pedagogickej konferencii v Spišskej Novej Vsi zaznelo, že ide aj o politické rozhodnutie. Téma, ktorá sa začína v triede, sa totiž dotýka toho, akou spoločnosťou chceme byť.
V Spišskej Novej Vsi sa 23. marca 2026 uskutočnila Medzinárodná pedagogická konferencia s názvom Inkluzívne vzdelávanie ako pilier inkluzívnej spoločnosti. Podujatie otvorilo odbornú diskusiu o aktuálnych výzvach a perspektívach inkluzívneho vzdelávania v kontexte budovania inkluzívnej spoločnosti.
Konferencia bola zároveň organizovaná pod záštitou tieňovej ministerky školstva Tiny Gažovičovej, ktorá v úvode programu vystúpila s príhovorom. Už táto záštita naznačila, že nepôjde len o odborné podujatie pre úzky okruh pedagógov, ale o širšiu spoločenskú diskusiu o tom, ako chceme nastavovať podmienky vo vzdelávaní a čo všetko má byť súčasťou skutočne inkluzívnej spoločnosti.
Cieľom konferencie bolo vytvoriť priestor pre odbornú diskusiu o možnostiach a limitoch uplatňovania princípov inklúzie v predprimárnom, primárnom, sekundárnom i terciárnom vzdelávaní, ale aj o prepojení vzdelávacej politiky so sociálnou a komunitnou praxou. Podujatie bolo určené pre pedagógov, členov školských podporných tímov, špeciálnych pedagógov, psychológov, sociálnych pracovníkov, predstaviteľov štátnej správy, samospráv, neziskových organizácií i študentov pedagogických a sociálnych odborov.
Práve táto pestrosť účastníkov a odborných pohľadov ukázala, že inklúzia nie je témou jednej profesie ani jedného rezortu. Týka sa škôl, rodín, samospráv, odborných pracovníkov aj tvorcov verejných politík. Ak má byť totiž inklúzia reálna a nie iba deklarovaná, nemôže zostať stáť len na obetavosti jednotlivcov v teréne.
Program konferencie ponúkol sériu odborných vystúpení zo Slovenska aj zo zahraničia. Medzi hlavnými rečníkmi vystúpil aj prof. PhDr. Miron Zelina, DrSc., medzinárodne uznávaný odborník, ktorý sa dlhodobo venuje pedagogike, psychológii a problematike inkluzívneho vzdelávania. Vo svojom vystúpení otvoril tému inklúzie ako synergie človeka v spoločnosti.
Na konferencii vystúpili aj ďalší významní hostia. Prof. Viktor Hladush, DrSc. zo Štátnej univerzity Ivana Franka v Žitomire sa venoval transformačným procesom inkluzívneho vzdelávania na Ukrajine. Doc. Liudmyla Nikolenko, DrSc. z Národnej univerzity Olesja Hončara v Dnipre hovorila o formovaní inkluzívneho vzdelávacieho priestoru na vysokých školách. O skúsenostiach z Poľska rozprával prof. nadzw. dr hab. Mieczysław Dudek z Pomorskej školy vyššej v Starogarde Gdańskom, ktorý sa zameral na inkluzívne vzdelávanie v poľských školách a jeho východiská v realite.
Dôležitý rozmer dodali konferencii aj vystúpenia domácich odborníkov. PhDr. Alois Daněk, Ph.D. z AMBIS vysokej školy v Prahe otvoril tému harmónie inklúzie a jej edukačných, sociálnych a ekonomických prínosov. Prof. PaedDr. Ivan Pavlov, PhD. z Pedagogickej fakulty UMB v Banskej Bystrici hovoril o bariérach v profesionalizácii učiteľstva. Mgr. Ing. Marián Valent, PhD. et PhD. z NIVAM-u priblížil systém profesijného rozvoja a jeho odrazy v legislatíve. Doc. PaedDr. Alica Petrasová, PhD. z Prešovskej univerzity sa venovala systému podporných opatrení ako nástroju demokratizácie škôl.
Silný spoločenský rozmer mala aj téma segregácie a kvality verejnej moci, ktorú vo svojom vystúpení otvorila Ing. Ingrid Kosová, PhD., poslankyňa Národnej rady SR. Popoludňajší blok priniesol aj pohľad na riadenie školstva v podmienkach inklúzie, duševné zdravie učiteľa ako kľúčového zdroja inklúzie, manažovanie zmien a inovácií v školách či integráciu odídencov z Ukrajiny do vzdelávania na Slovensku.
Už samotné tematické zameranie konferencie ukázalo, že inklúziu dnes nemožno vnímať ako okrajovú agendu. Diskusia sa netýkala len metodiky vyučovania alebo fungovania školských podporných tímov. Dotýkala sa aj legislatívy, profesionalizácie učiteľstva, systému podpory, segregácie, kvality verejnej správy a schopnosti spoločnosti reagovať na nové výzvy, akou bolo napríklad aj začleňovanie detí z Ukrajiny do vzdelávacieho procesu.
Jedna z najsilnejších myšlienok, ktorá na konferencii zaznela a silno rezonovala medzi účastníkmi, pomenovala tému veľmi presne: inklúzia nie je len pedagogická téma, ale aj politické rozhodnutie. Práve v tejto vete sa sústreďuje podstata celej diskusie. Nestačí hovoriť o inklúzii ako o ideáli alebo správnom princípe. Rozhodujúce je aj to, či sa premieta do reálnych podmienok v školách, do podpory odborných pracovníkov, do nastavenia systému a do priorít verejných inštitúcií.
K organizácii konferencie sa vyjadrila aj jej organizátorka Judita Iľašová, ktorá vysvetlila, prečo sa rozhodla venovať práve tejto téme. Jej motivácia vychádza z dlhoročnej pedagogickej praxe aj z osobnej skúsenosti s tým, čo sa deje, keď systém nedokáže zachytiť každé dieťa.
„Pracujem ako učiteľka 25 rokov. Inklúzia je súčasťou vyučovacieho procesu od prváčika až po vysokoškoláka. A napriek tomu, že inklúzia by mala byť súčasťou edukačného procesu, stále, aj po rokoch, vidím, ako mnohé deti prepadávajú systémom,“ uviedla.
Podľa jej slov ide o tému, ktorá nikdy nestratila na význame. Naopak, spoločenský vývoj a nové okolnosti opakovane ukazujú, aké krehké sú hranice medzi pripraveným a nepripraveným systémom.
„Téma inklúzie neprestala nikdy rezonovať, vždy bola dôležitá. Začlenenie detí z Ukrajiny do vzdelávacieho procesu bola ďalšia výzva, ktorú sme – vďaka inklúzii – museli zvládnuť,“ doplnila Iľašová.
Zdôraznila aj to, že odborné konferencie tohto typu majú význam nielen pre tvorbu širších vízií, ale aj pre každodennú prax učiteľov a odborníkov, ktorí sa s témou stretávajú priamo v školách.
„Ako učiteľka cítim, že je veľmi užitočné sa zastaviť, porozprávať sa a vymeniť si skúsenosti. Lebo pojem inklúzie v spoločnosti presahuje rámec vzdelávania,“ povedala organizátorka.
A práve v tom spočíval aj význam konferencie v Spišskej Novej Vsi. Nešlo len o sériu odborných príspevkov, ale o vytvorenie priestoru, v ktorom sa prepájala teória s praxou, skúsenosť s verejnou politikou a pedagogická realita so širším spoločenským kontextom. Ukázalo sa, že bez spolupráce medzi školami, samosprávami, štátnou správou, akademickou obcou, odborníkmi z terénu a neziskovým sektorom nebude možné budovať prostredie, v ktorom bude mať každý skutočne rovnakú šancu na rozvoj.
Konferencia tak otvorila nielen odbornú debatu o stave inkluzívneho vzdelávania na Slovensku, ale aj širšiu otázku o kvalite spoločnosti. O tom, kto má v systéme svoje miesto, kto z neho vypadáva a či sme ako krajina pripravení tieto zlyhania nielen pomenovať, ale aj riešiť.
Inkluzívne vzdelávanie preto na podujatí nebolo predstavené ako doplnok ku školstvu, ale ako jeden zo základných pilierov spravodlivej a demokratickej spoločnosti. Ako téma, ktorá sa síce začína v škole, no v skutočnosti vypovedá o tom, aké hodnoty chceme presadzovať vo verejnom priestore a aké podmienky sme ochotní vytvárať pre ľudí okolo nás.
Veríme, že sa dočkáme ďalších ročníkov takejto kvalitnej konferencie.