Prečerpávacia vodná elektráreň na Látkach môže ohroziť zdroj pitnej vody pre viac ako 63-tisíc ľudí v regióne Novohrad. Projekt, ktorý má byť realizovaný do roku 2030, vyvoláva čoraz väčšie obavy medzi obyvateľmi i odborníkmi. Mgr. Tomáš Endrődy z občianskeho združenia Čechánky otvorene vysvetľuje, prečo je situácia vážna, čo hrozí nádrži Málinec a ako sa môže verejnosť zapojiť, kým nie je neskoro.
Pán Endrődy, môžete jednoducho vysvetliť, čo sa má stavať v Málinci? O akú elektráreň ide a prečo je okolo toho taký rozruch?
V lokalite Látky – Čechánky sa plánuje výstavba prečerpávacej vodnej elektrárne (PVE), pričom ako spodná nádrž má slúžiť existujúca vodárenská nádrž Málinec. Táto nádrž dnes zabezpečuje dodávku pitnej vody pre približne 63-tisíc obyvateľov regiónu Novohrad.
Závažný problém spočíva v tom, že neexistuje známy príklad vo svete, kde by sa takáto infraštruktúra – zdroj pitnej vody – súčasne využívala aj ako technologická súčasť PVE.
Projekt je od začiatku sprevádzaný vážnymi pochybnosťami, nedostatkom odbornej analýzy a verejnej diskusie. Rozhodnutie zaradiť tento zámer medzi strategické investície prebehlo náhle, bez štúdie realizovateľnosti, bez ekonomického zhodnotenia, bez riadneho procesu EIA a bez predchádzajúcej komunikácie zo strany investora či štátnych orgánov. Aj po dlho avizovanej „informačnej kampani“ zostáva viac otázok ako odpovedí.
Prečo by obyvateľov v Lučenci malo zaujímať, čo sa deje v Málinci? Má to niečo spoločné s pitnou vodou?
Téma sa priamo dotýka každého obyvateľa Lučenca a širšieho regiónu, pretože ohrozuje ich prístup ku kvalitnej pitnej vode. Prevádzka PVE spôsobuje vírenie sedimentov, čo má negatívny vplyv na kvalitu surovej vody.
Projekt je v priamom rozpore s Rámcovou smernicou o vode (2000/60/ES), ktorá členským štátom prikazuje, aby chránili zdroje pitnej vody tak, aby sa minimalizovali potrebné úpravy pitnej vody. V tomto prípade by sa úprava vody musela rozšíriť, čím by sa zhoršila kvalita a zvýšili náklady.
Ľudia si ešte pamätajú obdobie pred výstavbou nádrže Málinec, keď región čelil problémom s pitnou vodou. Samotný investor pripustil, že počas výstavby by bolo nutné nádrž dočasne odstaviť.
Je pravda, že by táto výstavba mohla ohroziť pramene alebo vodu, ktorú pijú Novohradčania? Ako by sa to mohlo stať?
Áno. Zo samotného princípu fungovania PVE vyplýva, že dochádza k opakovanému prečerpávaniu vody medzi dolnou a hornou nádržou. Tento cyklus spôsobuje výrazné vírenie sedimentov, ktoré dnes v nádrži Málinec prirodzene sedimentujú.
V súčasnosti sa surová voda čerpá z určenej hĺbky a upravuje sa v jednostupňovom procese. Pri PVE by toto riešenie nebolo možné a museli by sa zaviesť nákladné technológie na odstránenie zvýšenej záťaže vo vode.
Kto tento projekt presadzuje? A kto ho kontroluje? Vedia o tom ľudia, čo bývajú v okolí, alebo sa to robí potichu?
Projekt presadzuje hlavne minister Taraba a predstavitelia štátneho podniku Vodohospodárska výstavba. Proces sprevádza netransparentnosť a nedodržanie zákonných rámcov.
Verejnosti boli na pripomienkovanie návrhu na určenie investície ako strategickej ponechané iba štyri pracovné dni. Zákon o mimoriadnych opatreniach pre strategické investície pritom vyžaduje, aby takýto projekt bol súčasťou územného plánu obce aj kraja – čo v prípade tejto PVE neplatí.
Po medializácii bola ohlásená informačná kampaň, ktorá sa obmedzila len na dve lokality – Látky a Málinec. Obavy verejnosti, najmä v súvislosti s pitnou vodou, však naďalej zostávajú nezodpovedané. Smerom k verejnosti a hlavne k ľuďom, ktorí reálne žijú v lokalite výstavby, je komunikácia takmer nulová. Dokonca minister si ani pol roka po návrhu na určenie tohto projektu za strategickú investíciu nenašiel čas, aby prišiel do tejto lokality.
Ako na to reaguje mesto Lučenec? Zaujíma sa niekto z radnice o to, či bude mať mesto bezpečnú vodu aj o pár rokov?
Zachytil som, že na jednom zo zastupiteľstiev na poslaneckú otázku k tejto téme p. primátorka Pivková informovala, že Mesto Lučenec sa pripojilo k nesúhlasnému stanovisku Únie miest Slovenska s postupom ministerstva životného prostredia SR a zároveň prijala pozvanie nášho občianskeho združenia na diskusiu k tejto téme, ktorú sme zorganizovali v Kultúrnom dome v Hriňovej. Mám za to, že pani primátorka si uvedomuje vážnosť ohrozenia pitnej vody, a preto je potrebné aj zo strany mesta zintenzívniť komunikáciu ohľadom tejto témy a jasne vyjadriť svoj nesúhlas.
Máme ešte šancu s tým niečo spraviť? Alebo je už rozhodnuté? Dá sa to zastaviť alebo aspoň ovplyvniť?
Nie, rozhodnuté nie je. Memorandum o spolupráci s obcami nemožno považovať za mandát na realizáciu investície. Viaceré z týchto obcí sa nachádzajú desiatky kilometrov od plánovanej výstavby a projekt sa ich reálne nedotýka.
Memorandum podľa dostupných informácií predpokladá vznik tzv. solidárneho fondu s ročným príspevkom 2,5 mil. eur pre podporujúce obce. Takýto fond však aktuálna legislatíva nepozná a jeho zriadenie by si vyžadovalo zmeny zákona.
Za dôležité považujeme, že najbližšie obce – ako Detvianska Huta, Hriňová či Cinobaňa – sa pod toto memorandum nepodpísali, rovnako ako väčšina obcí, ktorých sa dotýka téma pitnej vody.
Ako sa môžu ľudia zapojiť? Má zmysel písať petície, prísť na diskusie, zaujímať sa? Čo odkazujete obyčajným ľuďom?
Určite áno. Záujem verejnosti o túto tému rastie a ukazuje, že ľudia si uvedomujú význam ochrany zdrojov pitnej vody. Povzbudzujeme obyvateľov, aby o tejto téme diskutovali so svojimi blízkymi, zúčastnili sa verejných diskusií a podujatí. V nasledujúcom období plánujeme aj verejnú diskusiu aj v Lučenci, o ktorej budeme včas informovať.
Potrebujeme podporu verejnosti, aby sa ozval hlas regiónu. Verím, že zdravý rozum napokon zvíťazí a budúce generácie budú môcť povedať, že sme túto vodu dokázali ochrániť.
Niektorí hovoria, že je to „zelená elektrina“ a pomôže to Slovensku. Dá sa tomu veriť, keď zároveň ide o zásah do prírody a vody?
Samotný princíp PVE nie je problém, aj keď by sa dalo diskutovať aj o alternatívach. Problémom je lokalizácia na zdroji pitnej vody. V iných krajinách sa PVE budujú zásadne na nádržiach, ktoré neslúžia ako zásobáreň pitnej vody.
V tomto prípade ide o zásadný konflikt medzi strategickým cieľom energetiky a ešte zásadnejšou prioritou ochrany pitnej vody. Absencia akýchkoľvek ekonomických alebo technických štúdií neumožňuje posúdiť, ako by tento projekt pomohol Slovensku.
Vy osobne – čoho sa najviac obávate? Čo sa podľa vás môže stať, ak budeme ticho?
Zásadným problémom nie je len ohrozenie vody – ide aj o nebezpečný precedens. Ak sa štát pokúsi realizovať rozsiahlu investíciu bez odbornej a verejnej diskusie, bez dôkazov o potrebe, bez rešpektovania územného plánovania či legislatívy, vytvára sa tým model, že podobný postup môže byť aplikovaný kdekoľvek inde.
Ak občania ostanú ticho, môže sa stať, že aj iné regióny budú čeliť vyvlastňovaniu a zásahom do základných práv bez záruk a informácií. Takto sa demokratická krajina nemá správať.
A na záver – čo by ste povedali človeku, ktorý si myslí: „To sa ma netýka, ja len chcem, aby mi tiekla voda z kohútika“?
V prvom rade – demokracia vyžaduje účasť. A ochrana pitnej vody je jednou z najvyšších občianskych priorít. Každý, kto nechce prísť o pitnú vodu, by sa mal o tému zaujímať. Práve preto, aby sa raz nečudoval, že pohár vody z kohútika si už nedá, ale bude odkázaný na nakupovanie balenej pitnej vody v supermarkete.
Kto je Mgr. Tomáš Endrődy?
Tomáš Endrődy je právnik a predseda občianskeho združenia Čechánky, ktoré vzniklo primárne za účelom ochrany pitnej vody a životného prostredia v súvislosti s plánovanou výstavbou prečerpávacej vodnej elektrárne Málinec – Látky. Dlhodobo upozorňuje na nedostatok komunikácie zo strany štátnych inštitúcií. Kritizuje rýchle zaradenie projektu medzi strategické investície a podpisovanie memoránd bez štúdií realizovateľnosti či územného plánovania. Poukazuje tiež na vytvorenie sporného „solidárneho fondu“ s ročným rozpočtom 2,5 milióna eur, ktorý majú získať aj obce, ktoré výstavbou vôbec nebudú dotknuté.
Pod jeho vedením sa združenie Čechánky aktivizovalo aj v organizovaní protestov v regióne, získalo viac ako 20 000 podpisov pod petíciu proti výstavbe a žiadalo rokovania s ministerstvom životného prostredia.
-nadabohinska-