Pracovné skúsenosti v oblasti riadenia ľudských zdrojov a v obchode získala v Nemecku a aj po návrate na Slovensko, po 11 rokoch, sa venovala personalistike v strojárenskom podniku. Od roku 2011 je na „vlastnej nohe“ ako koučka, lektorka a konzultantka. Venuje sa sprevádzaniu jednotlivcov, ale aj firiem a skupín na ceste k úspechu a rozpoznaniu svojich schopností, možností a ciest, ktoré ich privedú k dosiahnutiu cieľa. Môžete ju poznať tiež ako zakladateľku občianskeho združenia Podnikavci Novohradu. Občianske združenie prevádzkuje Coworking Priestor, pri vytváraní ktorého nasledovala svoju víziu a využila postupy koučingu k dosiahnutiu cieľa. Ako sama hovorí, je to nádherná a živá ukážka, ako sa dajú realizovať vízie a ciele za pomoci tejto metódy. Zároveň je to miesto, kde ju môžete nájsť. Jej ďalším splneným snom sú vlastné sebapoznávacie koučovacie karty „Veľký príbeh emócií“, ktoré sa podarilo vydať minulý rok. Emočná koučka, Janette Horstmann.
Aký bol najväčší osobný alebo profesionálny neúspech, ktorý vás zasiahol, a ako ste sa s ním vyrovnali?
Ja nepovažujem neúspech za neúspech, ale skôr cestu rozvoja …Preto ani neviem popísať, aký bol môj najväčší osobný alebo profesionálny neúspech. Určite v tom danom momente, keď mi niečo nevyšlo, som to mohla považovať za neúspech, ale ja som to brala ako spätnú väzbu, že niečo treba urobiť inak alebo niečo zmeniť.
Boli ste niekedy postavení pred morálnu dilemu? Ako ste sa rozhodli a čo vás k tomu viedlo?
Ako koučka, zakladateľka coworkingu a občianskeho združenia, sa občas dostávam do situácií, kde sa musím rozhodnúť medzi rôznymi možnosťami, z ktorých každá má svoje morálne dôsledky. Napríklad v koučovaní, ak klient donesie tému, ktorá je v rozpore s etickými normami koučingu, alebo pri konflikte záujmov v občianskom združení, či uprednostniť projekt, ktorý prináša viac finančných prostriedkov, alebo projekt, ktorý má väčší spoločenský prínos. Pri týchto dilemách neexistuje jednoznačná správna odpoveď. Dôležité pre mňa ale je, aby som sa riadila svojimi hodnotami, etickými zásadami, a aby som si bola vedomá dôsledkov svojich rozhodnutí.
Existuje nejaká osobná skúsenosť alebo udalosť, ktorá zásadne ovplyvnila váš život?
Nehoda môjho brata, ktorý bol následne 12 rokov v bdelej kóme a predčasná smrť mamy.
Máte nejaké tajomstvá alebo strachy, o ktoré by ste sa mohli podeliť?
Každý má svoje tajomstvá, ktoré by neboli tajomstvami, keď sa prezradia a strachy, tie mám tiež a na tých pracujem v rámci osobnostného rozvoja. Momentálne sa teším na pokračovanie ročného štúdia NLP Master Practitioner. A aj vďaka emočnému koučingu, ktorému sa venujem, som pochopila, že je najdôležitejšie nájsť zmysel emócie, teda k čomu ma vedie a pri strachu je to vedieť konkrétne, o čom sme presvedčení, že nám ublíži. Tak, čo najhoršie sa môže stať?
Ako zvládate kritiku a negatívne reakcie od ľudí okolo vás?
To závisí od toho, či je to konštruktívna kritika, alebo je to len negatívna reakcia. Ak je to konštruktívne, tak to prijmem, ak sa ma to netýka, tak neriešim, je to ich problém. A ak sa ma to dotýka, tak hľadám v sebe, čo potrebujem spracovať.
Existuje niečo vo vašom živote, čo by ste chceli zmeniť alebo urobiť inak, ak by ste mali druhú šancu?
Verím, že v živote sa deje všetko ako má, a preto nemám nič, čo by som urobila inak. Tú druhú šancu stále dostaneme, pretože situácie sa nám vracajú do života, kým sa z nich nepoučíme.
Ako sa vyrovnávate s tlakom a očakávaniami spojenými s vašou pozíciou alebo kariérou?
Keďže som sama sebe paňou, tak ten najväčší tlak dávam ja sama na seba a, pravdu poviem, niekedy som neznesiteľná. Snažím sa nemať očakávania, som skôr človek, ktorý ide po pocitoch, aby sa niekde v niečom dobre cítil a nie po výsledkoch. Takže sa vyrovnám tak, že hľadám opäť stratené nadšenie a radosť.
Aký je váš najväčší osobný úspech, ktorý nie je všeobecne známy?
Dobre vychované úžasné deti a coworking Priestor je možno známy, ale za úspech považujem, že sa mi podarilo moju víziu zrealizovať spoločne s partiou skvelých ľudí a to bez dotácií a veľkých grantov v Lučenci a že už funguje 5 rokov.
Boli ste niekedy konfrontovaná s veľkou osobnou zradou alebo sklamaním? Ako ste sa s tým vyrovnali?
Osobnou zradou asi nie a sklamania som mala častejšie, ale tie boli spojené s mojimi očakávaniami a ich nevykomunikovaním vopred.
Ako sa cítite ohľadom svojho verejného imidžu a jeho vnímania verejnosťou?
Je to mix emócií, ktoré pociťujem, ako napríklad:
- Hrdosť a spokojnosť za prácu, ktorú robím v regióne Novohrad
- Radosť a inšpirácia, ktorú prinášam iným a mne to prináša pocit naplnenia
- Neistota, či moje činy a hodnoty budú vnímané pozitívne v okolí a či napĺňame očakávania verejnosti, alebo donorov v prípade projektov
Ale všetky emócie a pocity ohľadom verejného imidžu sú súčasťou môjho profesionálneho a osobného života a ako som už spomenula, emócie sú len našim navigátorom, ktoré si treba priznať, pochopiť ich a cez ich zmysel nájsť k čomu nás vedú. Pre mňa je najdôležitejšia autentickosť a to je aj cieľ, ku ktorému smerujem.
Viac o Ing. Janette Horstmann sa dozviete na jej osobnom webe www.janettehorstmann.sk