Cinobaňa v sobotu 2. mája opäť rozvoniavala gulášom. Na námestí sa konal obľúbený Cinobanský kotlík, súťaž vo varení gulášu, ktorá už tradične spája družstvá, domácich obyvateľov aj návštevníkov z okolia. Kto prišiel, našiel presne to, čo sa od dobrej obecnej akcie čaká. Kotlíky, vôňu cibule, mäsa a korenín, rozhovory pri stoloch, hudbu, smiech a ľudí, ktorí sa na chvíľu nikam neponáhľali.
Medzi súťažnými tímami nechýbal ani Progresívny Lučenec, ktorý sa do Cinobane vrátil po roku. Tentoraz síce na víťazstvo nedosiahol, no podľa reakcií návštevníkov o pochvaly núdza nebola. A nie hocijaké pochvaly. Guláš oslovil malých aj veľkých. V súťaži možno rozhoduje porota, ale pri kotlíku je niekedy najväčším ocenením práve spokojné bruško.
Prípravy sa začali tak, ako to pri kotlíkových súťažiach býva. Krájalo sa, miešalo, ochutnávalo a kontrolovalo, či je všetko tak, ako má byť. Každé družstvo malo svoj spôsob, svoje tempo aj svoje malé kuchárske tajomstvá. Pri kotlíku Progresívneho Lučenca pod názvom Pikantná spoločnosť sa však popri varení stihlo aj veľa rozprávať. Ľudia sa zastavovali, pýtali sa, ochutnávali a niektorí zostali dlhšie, než pôvodne plánovali.
Pozornosť pútala aj poslankyňa Národnej rady SR Beáta Jurík, ktorá tímu s radosťou asistovala s nožíkom a varechou v ruke. Nešlo o formálnu návštevu ani rýchle zastavenie sa na fotografiu. V Cinobani si deň poriadne užila. Milým momentom boli otázky okoloidúcich, či je to pri kotlíku naozaj ona. Bola. A presne v tom bol kus čara celého dňa. Poslankyňa medzi ľuďmi, bez pátosu, bez odstupu, pri obyčajnej obecnej akcii, kde politika nekričí z tribúny, ale žije v obyčajných rozhovoroch.
Takéto podujatia majú osobitú atmosféru. Nie je v nich nič strojené. Niekto príde podporiť známych, niekto ochutnať, niekto si vypočuť hudbu a niekto sa jednoducho zastaví, lebo na námestí sa niečo deje. A práve tam vznikajú najprirodzenejšie stretnutia. Bez mikrofónov, bez pripravených viet.
Súčasťou obecného programu bola aj Eva Máziková, ktorá vniesla do popoludnia ešte viac energie. Jej vystúpenie rozprúdilo námestie a postupne sa ukázalo, že po varení prichádza na rad aj tanec. Priestor na formálnosť sa rýchlo stratil. Tancovalo sa, spievalo a medzi návštevníkmi sa miešala dobrá nálada, ktorú Eva Máziková vie priniesť presne tým svojím čarovným spôsobom.
Pre Progresívny Lučenec tak Cinobanský kotlík nebol iba súťažou. Bol aj príležitosťou byť medzi ľuďmi v úplne prirodzenom prostredí. Nie za stolom v rokovacej miestnosti, nie na tlačovej konferencii alebo straníckej akcii, ale na obecnom námestí, pri kotlíku, kde sa rovnako dôležito rieši chuť gulášu aj to, ako sa ľuďom žije v regióne. A možno práve preto si takéto stretnutia ľudia pamätajú viac ako oficiálne podujatia.
Poďakovanie patrí obci Cinobaňa za organizáciu, všetkým družstvám za priateľskú atmosféru, návštevníkom za rozhovory a ľuďom, ktorí sa pri kotlíku zastavili aspoň na chvíľu. Rovnako aj tým, ktorí zostali dlhšie, ochutnávali, povzbudzovali a pridali sa k dobrej nálade.
A hoci Progresívny Lučenec tento rok nevyhral, z Cinobane si odniesol veľa. Pochvaly, stretnutia, úsmevy, tanečky na Evu Mázikovú a pocit, že o rok sa oplatí vrátiť. Lebo niekedy sa najlepší výsledok nenachádza vo výsledkovej tabuľke, ale v tom, že sa ľudia pri vás zastavia a povedia: bolo to dobré, radi sme vás stretli. A o rok tam Progresívny Lučenec bude zas.
